Pozor na idolatriu

Na ceste viery existuje mnoho výziev. O jednej sme si povedali včera. Nepodľahnúť neustáleho žiadania znamení od Boha. Dnešné evanjelium nás stavia pred ďalšiu, pri ktorej by sme mali spozornieť. Pretože jej veľmi ľahko môžeme podľahnúť. Ide o idolatriu - tak materiálnych vecí ako aj nehmotných gest.

Dnešné evanjelium nás vovádza do domu istého farizeja. Ten sa čuduje, pretože očakával od Ježiša "pravovernejšie" konanie. Totiž, pred obedom si neumyl ruky. Nešlo o obyčajnú hygienu, na ktorú sme v súčasnosti zvyknutí. Išlo o rituálne očistenie, ktoré potrebuje hriešny človek. Ale potrebuje to Boh? Ježišova výčitka smeruje k jednému: k prehodnotenie vzťahu k vonkajším rituálom a objaviť silu starostlivosti o vnútorné prežívanie.

Aj rituál má svoj priestor na ceste viery, ale musí slúžiť vnútornému obráteniu. A tým je nasmerovanie k dobru a prežívanie lásky k Bohu a blížnemu. Nesmie sa stať idolom, pri ktorom človek stráca podstatné povolanie. Podstatu idolatrie môžeme zhrnúť v tomto: Človek uctieva Boha, ktorý ho stvoril; alebo uctieva idol, ktorý si on sám vytvoril. Preto Ježiš vyzve farizeja: "čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté." To čo si vytvoril ty, rozdaj - nech sa stane darom. A nech v tvojom srdci zostane to, čo vytvoril Boh. To je čisté.

Lk 11,37-41: Keď Ježiš ešte hovoril, pozval ho istý farizej, aby uňho obedoval. On šiel a sadol si k stolu. A farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom neumyl. Pán mu povedal: „Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti. Hlupáci, či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro? Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté.“