Boh slobody

Existuje jedno pokušenie v srdci každého veriaceho človeka. Ide o pokušenie, ktoré vyjavuje krehkosť viery a námahu zveriť sa Pánovi v plnosti slobody a dôvery. Ide o pokušenie neustále žiadať znamenia. Ono u človeka znamená túžbu postaviť svoju vieru na istote. Vo svojej podstate sa človek stavia do pozícii, v ktorej provokuje Boha: Bože, ak existuješ, prinúť ma uveriť v teba!

V dnešnom evanjeliu Ježiš nazýva "zlým pokolením" to, ktoré sa nechá uniesť týmto pokušením. Ktoré neustále žiada znamenia. Zlým pokolením nie preto, že sa necháva uniesť nejakým morálnym pokleskom. Ale preto, že núti Boha, aby sa prejavil veľkolepými zázrakmi. Aby ho prinútil zoči-voči znameniam uveriť. Avšak Boh chce, aby človek v neho uveril v slobode a dôvere.

Preto tým najväčším Božím znamením, ktoré neustále provokuje ľudskú slobodu a vyzýva k rastu dôvery, je sám Ježiš Kristus. Znamenie, ktoré otvára cestu k večnosti pre ľudskú vieru, pre každý život i pre medziľudské vzťahy. Ježiš odmieta prinútiť človeka, aby uveril. Chce, aby človek sa v slobode otvoril pre hľadanie večnosti a nastúpil na cestu obrátenia. Tak, ako to bolo v prípade Jonáša a Ninivčanov. Pretože Boh je Bohom slobody.

Lk 11,29-32: Keď sa schádzali zástupy, začal Ježiš hovoriť: „Toto pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo. Lebo ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie.

Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť – a tu je niekto väčší ako Šalamún.

Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie – a tu je predsa niekto väčší ako Jonáš.“