Zamyslenia nad Božím slovom

V konkrétnom živote sa nám stáva, že stratíme podstatu. Zahltení drobnosťami nejako nám unikne. Niekto to pripisuje nepozornosti, iný zasa slabšej pamäti a ďalší roztržitosti. Avšak v pozadí je určite jedna hlbšia skutočnosť - povrchnosť. Zvyk zostávať pri povrchu, namiesto toho, aby sme išli do hĺbky a podstaty vecí, slov či udalostí. Dnešné čítania nám prichádzajú na pomoc, aby sme na našej ceste viery neprepadli takejto povrchnosti. Istý zákonník pristupuje k Ježišovi. Pýta sa ho na podstatu autentického života viery: "Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?" Izraelita sa mohol ľahko stratiť v nespočetných príkazov, zákazov a nariadení. Normy, ktoré mali usporiadať vzťah veriaceho s Bohom. Zákonník sa pýta učiteľa, ktorý sa odlišuje od ostatných svojou múdrosťou a vnútornou slobodou. Hľadá odpoveď o pravdivej viery, ktorá je vzdialená od jeho náboženskej a škrupulóznej mentality a jemu podobných zákonníkov. Ježiš mu dáva odpoveď: "Milovať budeš Pána... Milovať budeš svo...

Koľkokrát sme dostali zdvorilostné pozvanie ku niekomu, ku ktorému sa nám naozaj nechcelo ísť. Začali sme hľadať možnosti, ako sa dôstojne "vyzuť" z tejto návštevy. Výhovoriek sa vždy dosť nájde. A možno sme prepásli dobrú príležitosť nadviazať čo i len zdvorilostný kontakt. Ježiš neodmieta pozvanie od istého farizeja. Iste, musel rátať s prítomnou skupinkou viacerých jemu podobných predstaviteľov skupiny, do ktorej patril. Jej charakteristickou vlastnosťou bola prílišná pozornosť na vonkajšie prejavy. Radi kriticky pozorovali druhých ľudí. Tak to robia i voči Ježišovi. Tentoraz sledujú, ktoré miesto si vyberie. Podobné posudzovanie nie je zriedkavé aj v našom slovenskom prostredí a v našich salónoch. Ježiš pozýva k zaujatiu miest, ktoré majú svoje špecifikum - sú vyhradené pre posledných. Sú vyhradené pre tých, ktorí slúžia. Veď aj gazdiná pri stolovaní povie: "Tu si sadnem ja, aby som bola bližšie ku kuchyni." Skúsme objaviť tieto miesta - v našich rodinách či v n...

Koľkokrát pri čítaní rôznych správ o záchrane veľryby, slona či ovce, ktoré sa ocitli v problémovom rozpoložení, si uvedomím silu citlivosti ľudí voči životu. Je v nás, aj keď nie vždy rozvinutá.  Ide o lásku k životu, ktorá sa prejaví kreatívnymi spôsobmi, čo idú za hranicu normálnosti. Ježiš vstupuje do domu popredného farizeja. Ten ho pozýva k stolu. Ježišova pozornosť nesmeruje k prítomným hostiteľom a ani k samotnému stolu. Jeho pozornosť sa obracia k človeku, ktorý trpí a potrebuje jeho pomoc. Človek trpiaci na vodnatieľku. Utrpenie konkrétneho človeka prináša otázku: "Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?" Nemýľme sa, že ide o jednoduchú odpoveď. Celé dejiny tak Vyvoleného národa ako aj spoločenstva Cirkvi sú jedným veľkým pokusom odpovedať na túto Pánovu otázku. Niekedy sa nám to darí inokedy nie. Ide o otázku po živote. Či je na prvom mieste život alebo limity. Môžeme si byť istí, že sme schopní života lásky, ktorý ide za hranicu pravidiel a zákonov. Život lásky voči...

Zamýšľali sme sa nad dnešnou Ježišovou otázkou: "Čomu sa podobá Božie kráľovstvo?" alebo: O čo prosíme, keď sa modlíme "príď Tvoje kráľovstvo"? Aká je naša predstava o tejto skutočnosti? Skúsme sa zamyslieť, či sa približuje alebo sa vzďaľuje naša odpoveď od tej Ježišovej? Ježiš ho prirovnáva ponajprv k horčičnému zrnku a následne kúsku kvasu. Tu nie je podstatná táto matéria. Skôr fakt, že Božie kráľovstvo je prirovnáva niečomu drobnému, ku skoro bezvýznamným skutočnostiam. S ktorými sa človek každý deň stretáva, ale s ich vo svojom prežívaní ani nevšimne. A teraz naspäť k našej predstave. Nie sme náchylní, skutočnosť ako Božie kráľovstvo či Božiu prítomnosť, si predstavovať ako niečo obrovské či šokujúce? Chceme zázraky či ohromujúce prejavy. Predsa Ježiš hovorí o bezvýznamnosti a každodennosti, ktorá vie preniknúť každodennosť. A také je Božie kráľovstvo. Preto ho mnohí zaznávajú - dokonca aj z nás veriacich. Lk 13,18-21: Ježiš povedal: „Čomu sa podobá Božie krá...

Čo očakávame od Boha? Čo očakávame z každého jedného stretnutia v modlitbe, čítania Svätého Písma či prijímania milostí zo sviatostí? Základná otázka otázka pre každého jedného kresťana. Hľadieť na Ježiša cez tieto prostriedky znamená neustále objavovať cestu k naplneniu Božej vôle. To nám pripomína i dnešný úryvok z Evanjelia sv. Lukáša. Silné sú slová, ktoré adresuje prítomným: "...hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne." Pokánie, ktoré obnovuje v človeku Božiu prítomnosť a zároveň usmerňuje jeho kroky k naplneniu Božej vôle - priniesť ovocie v pravý čas. Kristus pozýva a svojou starostlivosťou dáva možnosť. Každodenná konverzia a hľadanie naplnenia Božej vôle je na samotnom človeku. Výsledok stretnutia je prinášanie ovocia a radosť z naplnenia - tak zo strany Boha ako aj človeka, ktorý je živý a plodný. Lk 13,1-9: Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im po...

Zlo, ktoré prebýva v nás a je činné skrze nás, nie je nikdy absolútnou súčasťou ľudskej identity. Človek ako taký bol stvorený na obraz Boha a bol stvorený ako "veľmi dobrá" skutočnosť. Preto má v sebe schopnosť rozpoznať dobro od zla. Vedieť hodnotiť čo je dobré a čo je zlé. Zákoníci a farizeji sa snažia hodiť na Ježišove plecia zodpovednosť rozhodnúť, čo je dobré a čo je zlé. Samozrejme s jediným zámerom - podchytiť ho v reči. Ježiš, naopak, vyzýva ich i zástupy rozpoznať túto schopnosť v samom sebe: "Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé?" Ide o umenie rozpoznávať dobro od zla. Rozpoznávať vo všetkom, čo vstupuje zvonku i vychádza z nás, a to i napriek našim limitom a námahám. To človeka privádza ku konaniu, v ktorom hľadá nápravu i bez rozhodnutia a rozsúdenia zo strany vrchnosti. Podľa Ježišových slov: "usiluj sa s ním cestou vyrovnať". Lk 12,54-59: Ježiš povedal zástupom: „Keď zbadáte, že na západe vystupuje oblak, hneď hovoríte: ‚Dážď príd...

V dnešnej "názorovej dobe" si vieme veľmi dobre predstaviť, čo to znamená rozdelenie. Dokonca i v tom najužšom spoločenstve, ktoré nazývame rodina. Vieme sa rozhádať a povadiť na veciach, ktoré s našou rodinou ani nesúvisia, len preto, že máme názor. Podotýkam, že nie všetko, čo vyjde z ľudských úst je názor. Dnešné evanjelium tiež hovorí o rozdelení. Ježiš prináša práve túto skúsenosť, ktorá je overená v dejinách. Tu však nejde o obyčajný názor. Ide o posolstvo nádeje a života, ktoré Pán chce zasiať do srdca človeka. A to páli staré, aby mohol vyrásť nový život. Toto je skúsenosť viery od prorokov až po dnešných svätcov. Ide o skúsenosť prichádzajúceho Boha, ktorý potom, čo provokuje sterilitu súčasného života, provokuje k novému životu. A to prináša rozdelenie - pretože život je dynamický. A takýto život ponúka Boh. Chce živého človeka. A živý človek, oslovený Bohom, rozpoznáva veci prichádzajúce a včleňuje ich do svojej minulosti tým, že s odvahou sa pasuje s prítomnými vý...

Byť pripravený je predpokladom úspechu. Preto trénujeme, preto sa cvičíme, aby v pravom okamihu prijali či odmietli výzvu, ktorú nám život prinesie. Záhaľčivý a nerozhodný človek nevyužije tieto možnosti. Rozhodný a pripravený vie prijať výzvy a využiť ich k dobru vlastnému i spoločnosti. V dnešnom úryvku Ježiš vyzýva učeníkov: "buďte pripravení..." Pripravenosť na príchod samého Syna človeka - t.j. Ježiša, ktorý prichádza. Chce dať človeku príležitosť. A to nie hocijakú, ale: "ustanoviť ho nad všetkým, čo má". Predpokladom tejto pripravenosti je konať ako "verný a múdry správca". Ježiš tak pripomína učeníkom i nám všetkým, že existuje jediný spôsob ako udržať v sebe život. A to, zostať verný a kreatívny vo svojom povolaní. Kedy žiadna udalosť, ktorú život prinesie, nás neprekvapí. Práve naopak, vieme ich uchopiť ako možnosť ešte lepšie realizovať toto naše povolanie. Lk 12,39-48:  Ježiš povedal svojim učeníkom: „Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú...

Všetci vo svojej podstate túžime po plnosti života. Existujú dva nebezpečné postoje, ktoré túto túžbu zabíjajú. Tými sú povrchnosť a ľahostajnosť. Blokujú tie vnútorné sily, ktoré život robia pestrým, bojovným a energickým. Súčasná doba ponúka mnoho stimulov k tomu, aby človek podľahol týmto dvom postojom. Ježiš nechce, aby učeník bol povrchný či ľahostajný. Jasne vyzýva tých, ktorí sú okolo neho: "Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú..." Ktorí sú pripravení uchopiť každú jednu príležitosť, aby slúžili. Tým ich vyzýva k životu, ku ktorému sú povolaní. Byť služobníkmi Božieho kráľovstva, služobníkmi Slova, služobníkmi blížneho. Neočakávať nič a nikoho je svojím spôsobom prežívanie smrti. A Boh nechce smrť človeka, ale aby žil. Sme povolaní k životu. Musíme žiť plným životom, aby sme mohli byť učeníci Krista v tomto svete. Neprežívať strach zo života, práve naopak. Máme milovať, čo z nášho života urobí život plný radosti a nadšenia. A nie len...

Žijeme v dobe veľkých možností. Zvlášť technika nám dáva obrovský priestor, v ktorom sa človek môže realizovať a rozvíjať svoje schopnosti. Napríklad, informačné technológie nám umožňujú poznať a virtuálne byť prítomný pri udalostiach, ktoré sa odohrávajú na inom konci sveta. Stačí si sadnúť za televíziu, rádio či internet a priebehu pár sekúnd sa presuniete do iného sveta.  Dnešné evanjeliu hovorí o Ježišovej túžbe rozšíriť správu o blízkosti Božieho kráľovstva “do každého mesta a na každé miesto”. Nemá internet, nemá telegón, nemá poštu. Vyberá si konkrétnych ľudí - v tomto prípade “sedemdesiatich dvoch” - a po dvoch ich posiela pred sebou. Ich úlohou je ohlásiť: "Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo." Ježišova realizácia tohto šírenia, nie je niečo náhodné. Je to cielené e presne zorganizované. Preto toľko usmernení z jeho strany. Tento spôsob šírenia má pomôcť učeníkom byť v tejto úlohe autentickými ohlasovateľmi. Ono je pozvaním pre každého kresťana. A aj k...

Všetci hľadáme naplnenie našich túžob a záujmov. Ich cieľom je prežívanie radosti z úspechu. Teda k momentu, kedy získame uznanie zo strany druhých či navýšenie prestíže vlastnej osoby. Niekedy sú egoistické inokedy altruistické. Máme radi - svojím spôsobom sú aj potrebné - tieto uznania. Dnešný nedeľný úryvok nám dáva odpoveď na otázku: Ako získať uznanie v Božích očiach? Táto odpoveď prichádza po žiadosti Zebedejových synov, ktorou sa obracajú na Ježiša: "Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici." Túžia po miestach, po ktorých by mal túžiť každý učeník. Avšak ešte im chýba, ako to vyjadruje Ježiš vo svojom tvrdení: "Neviete, čo žiadate.", poznanie cesty k dosiahnutiu. Miesta v Božom kráľovstve nám pripravuje sám Boh - tie po jeho pravici či ľavici. Tie sú pripravené pre tých, ktorí dokážu uchopiť rôzne životné príležitosti, aby ponúkli to, čím sú a to, čo majú. A to tým, že prinášajú tomuto svetu trochu živej lásky. Teda tým, kt...

Dnešný svet je plný kontradikcií a dvojznačností. To vyvoláva mnohé komplikácie tak v prostredí vzťahov ako aj v tom duchovnom prežívaní. A tak naplniť úlohu zodpovedného človeka či úlohu Kristovho svedka sa stáva ťažkým orieškom. Pretože, konať podľa evanjeliovej logiky prináša voľby, ktoré dnešný svet nepovažuje za normálne. Úryvok z evanjelia nás privádza k prijatiu jedného zo základných princípov, ktorý umožní kresťanovi stať sa pravým svedkom Ježiša Krista. Ten svojich učeníkov vyzýva: "nestarajte sa, ako a čím sa budete brániť alebo čo budete hovoriť..." Vyzýva ich k vnútornej slobode a vytváraní priestoru pre Ducha Svätého. Takéto svedectvo ide za obyčajnú obhajobu. Nenecháva sa opantať strachom či obavami, pričom vytvorí priestor pre vnútornú slobodu a kreativitu, ktoré hľadia do podstaty svedectva. Hľadia za prvotný záujem a do hĺbky. Otvárajú sa Božiemu Duchu v počúvaní, aby jeho prítomnosť vydala to najlepšie svedectvo pre tento svet. A takýchto svedkov potrebuje t...

V situáciách, ktoré prichádzajú neočakávane a ohrozujú nás, prenikne naše vnútro strach. Niekedy je natoľko silný, že strácame poňatie reality a premáha nás panika. Takýto stav ovplyvňuje naše rozhodnutia, naše konanie a naše vzťahy. V tedy sa potrebujeme zastaviť a neprepadnúť mu totálne. Ale dokážeme sa celkom oslobodiť od strachu? Dnešný úryvok nás pozýva k istej slobode. V Ježišovom vysvetľovaní zaznieva výzva "Nebojte sa..." Ide o pozvanie k rozlišovaniu medzi rôznymi silami, ktoré vzbudzujú v človeku strach. Mnohé tak robia, ale v perspektíve večného života "nemajú čo urobiť!" Naopak, sú také, ktoré majú "moc uvrhnúť do pekla!" Ježiš pozýva učeníkov nemať strach tých síl, ktoré síce majú moc usmrtiť telo človeka, ale nie sú schopné opantať jeho srdce. Nebáť sa toho, čo sa môže stať náhodne, pretože pravý život v ňom zostáva. Báť sa treba toho, čo dokáže zabiť v človeku večný život - teda vieru, nádej a lásku. A nosiť v sebe Toho - Boha -, ktorý má si...

Dnešný úryvok z evanjelia je veľmi silný. Čítajúceho kresťana rýchlo zarazí Ježišov bleskový útok na vtedajších predstaviteľom Židovského národa. Ide o Ježišovu reakciu zoči-voči duchovnému svetu súkmeňovcov, ktorý následne definuje víziu sveta. V strede jeho pozornosti je poznanie, ktoré vyjadruje slovami: "Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania! Sami ste nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili." Teda privlastniť si Boží dar, ktorý je daný všetkým. Je to dar Božieho Slova. Tento dar si sprivatizovala skupina farizejov a zákonníkov. Neustále existuje pokušenie v tých, ktorí sú povolaní interpretovať Božie Slovo. Namiesto toho, aby otvorili cestu poznania Božieho Slova, zneužívajú ho, aby ovládali a gniavili svedomie iných. Vytvárajú tak náboženstvo, ktoré neoslobodzuje ľudské srdce, ale ho utláča. Preto jeho silné výčitky, ktoré pozývajú k vyvarovania sa podobnému pokušeniu. Uvedomiť si, že Božie Slovo je darom, ktoré oslobodzuje človeka. Lk 11,47-54:  Ježiš...

Na ceste viery existuje mnoho výziev. O jednej sme si povedali včera. Nepodľahnúť neustáleho žiadania znamení od Boha. Dnešné evanjelium nás stavia pred ďalšiu, pri ktorej by sme mali spozornieť. Pretože jej veľmi ľahko môžeme podľahnúť. Ide o idolatriu - tak materiálnych vecí ako aj nehmotných gest. Dnešné evanjelium nás vovádza do domu istého farizeja. Ten sa čuduje, pretože očakával od Ježiša "pravovernejšie" konanie. Totiž, pred obedom si neumyl ruky. Nešlo o obyčajnú hygienu, na ktorú sme v súčasnosti zvyknutí. Išlo o rituálne očistenie, ktoré potrebuje hriešny človek. Ale potrebuje to Boh? Ježišova výčitka smeruje k jednému: k prehodnotenie vzťahu k vonkajším rituálom a objaviť silu starostlivosti o vnútorné prežívanie. Aj rituál má svoj priestor na ceste viery, ale musí slúžiť vnútornému obráteniu. A tým je nasmerovanie k dobru a prežívanie lásky k Bohu a blížnemu. Nesmie sa stať idolom, pri ktorom človek stráca podstatné povolanie. Podstatu idolatrie môžeme zhrnúť v t...

Existuje jedno pokušenie v srdci každého veriaceho človeka. Ide o pokušenie, ktoré vyjavuje krehkosť viery a námahu zveriť sa Pánovi v plnosti slobody a dôvery. Ide o pokušenie neustále žiadať znamenia. Ono u človeka znamená túžbu postaviť svoju vieru na istote. Vo svojej podstate sa človek stavia do pozícii, v ktorej provokuje Boha: Bože, ak existuješ, prinúť ma uveriť v teba! V dnešnom evanjeliu Ježiš nazýva "zlým pokolením" to, ktoré sa nechá uniesť týmto pokušením. Ktoré neustále žiada znamenia. Zlým pokolením nie preto, že sa necháva uniesť nejakým morálnym pokleskom. Ale preto, že núti Boha, aby sa prejavil veľkolepými zázrakmi. Aby ho prinútil zoči-voči znameniam uveriť. Avšak Boh chce, aby človek v neho uveril v slobode a dôvere. Preto tým najväčším Božím znamením, ktoré neustále provokuje ľudskú slobodu a vyzýva k rastu dôvery, je sám Ježiš Kristus. Znamenie, ktoré otvára cestu k večnosti pre ľudskú vieru, pre každý život i pre medziľudské vzťahy. Ježiš odmieta prinú...

Mnohé veci v našom živote vyžadujú väčšie či menšie úsilie. Podľa neho zvyčajne meriame aj ich hodnotu. Máme osobnú skúsenosť z lacno získaných vecí či úspechov. Tu platí ľudová múdrosť: "Čo nič nestojí, za nič nestojí!" Jednoducho platí skutočnosť, že čím väčšia námaha, tak tým väčšiu hodnotu má získaná vec. Minulotýždňový úryvok z evanjelia nám priniesol Ježišove slová: "Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň." Tieto by mohli vzbudiť dojem jednoduchosti pri získaní Božieho kráľovstva. Tak jednoducho to zas nebude, ako nám to pripomína udalosť vyrovnávaná v tom dnešnom. Znovu stojíme pred túžbou jedného človeka a hľadaním spôsobu, ako je možné získať "večný život". Niet pochýb, že je to úprimné a vytúžené hľadanie. Aj Ježišov pohľad a odpoveď sa nesie v duchu láskavého pohľadu. Predsa len po výzve: "Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným", prichádza smútok a zarmútenie. Nejde o veľký majetok. Nejde ani o...

Všetci stojíme pred otázkou dobra a zla. Teda pred otázkou aký žiť život, aby som bol dobrý? Aké rozhodnutia urobiť, aby som bol považovaný za dobrého človeka? Nie je to jednoduché, pretože možností, ktoré nám život prináša, je neskutočne veľa. Do tohto uvažovanie zaznievajú Ježišove slová z dnešného evanjeliového úryvku: "blahoslavení tí, čo počúvajú Božie Slovo a zachovávajú ho". Blahoslavení, teda šťastní, sú počúvajúci a uskutočňujúci Božie výzvy. Pretože Božie Slovo vytvára i udržuje plnosť života. A to nie hocijakého, ale šťastného a dobrého života. Pre evanjelistu Lukáša, Božie slovo sa stáva zdrojom požehnania i úrodnosti. Ono rastie a prináša úrodu tak v živote jednotlivca ako aj společenstva. Ale tomuto tajomnému pôsobeniu a požehnaniu musí predchádzať ľudské rozhodnutie - počúvať Božie Slovo a zachovávať ho. Preto nájdime si vo svojom čase vždy tento priestor čítania a uvažovania nad Božím Slovom. Lk 11,27-28:  Ako Ježiš hovoril zástupom, akási žena zo zástupu pozd...