Zamyslenia nad Božím slovom

Ježiš, spolu so svojimi učeníkmi, kráča smerom k Jeruzalemu. Na tejto ceste, ako to prináša dnešný úryvok, ohlasuje už druhýkrát čo ho čaká v tomto svätom meste: "Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych." Následne samotný evanjelista konštatuje, že učeníci: "nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli". Pre učeníkov tieto slová sú ťažké, pretože narážajú na ich predstavu o Ježišovej činnosti a diele. Narážajú aj na predstavu celého židovského národa o Mesiášovi, ktorého očakávajú. Preto sú ťažko pochopiteľné, aj keď v sebe nesú jednoduché pomenovanie toho, čo čaká samotného Ježiša. Pre učeníkov, ale aj ľudí všetkých čias, je potrebná dlhá cesta doprevádzania, aby sa pochopilo Tajomstvo Veľkonočných udalostí. Aby učeníci vedeli rozoznávať znaky Božej lásky, ktorá pochádza z Ježišovho kríža. To nie je jednoduché, čo potvrdili aj slová sv. Jakuba v druhom čítaní: "Ste plní túžob a nedokážete ich naplniť." Potre

Koľkokrát sme počuli alebo čítali Podobenstvo o rozsievačovi? Zároveň sme sa pýtali v srdci, ktorý z tých štyroch typov pôdy je v našom vnútri. Ku ktorému môžeme prirovnať náš život a náš postoj k Božiemu Slovu? Nakoniec sme možno došli k odpovedi, že je v nás z každého trošku. Je tam tvrdosť, ktorá spôsobuje pošliapanie. Sú tam skaly, ktoré zabraňujú zakoreneniu. Sú v nás zarastené zákutia, ktoré neumožňujú rast. Ale je tam i priestor bohatý na prijatie. Ježiš toto podobenstvo hovorí tak učeníkom ako aj zástupu, ktorý sa tam schádza. Všetci títo sa stávajú pôdou pre Božie Slovo. Rozsievač si nevyberá, rosieva všade. A je predpoklad, že tri štvrtiny neprinesie úrodu. Napriek tomuto jeho poznaniu, rozsieva ďalej. Pretože je tu istá otvorenosť pre Božie Slovo. Majú uši a počúvajú. Vždy stojíme pred Ježišovou výzvou: "Kto má uši na počúvanie, nech počúva." Ale, to nestačí, pretože je v nás omnoho viac, ako tá úrodná pôda. Na to, aby toto počuté Slovo prinieslo úrodu, je potrebn

V pár veršoch, Evanjelista Lukáš ponúka hutný obraz o prvotnej Cirkvi, ktorá zídená okolo samotného Ježiša, predstavuje model každého kresťanského spoločenstva. V centre pozornosti tejto skupiny ľudí je ohlásenie radostnej zvesti o Božom kráľovstve. Ide o ľudí, ktorí sú schopní obetovať všetko alebo mnoho pre tento cieľ. Prečo? Pretože v strede ich pôsobenia je Ježiš. Ten dáva živé Slovo, ktoré prináša človeku nádej a radosť. Zároveň jeho prítomnosť spôsobuje veľké veci, ktoré sú znakmi prichádzajúceho Božieho kráľovstva. On dvíha človeka z miesta a pozýva ho kráčať v spoločenstve. Preto toto spoločenstvo nie je statické ale v pohybe - k naplnenie úlohy ohlasovať. A to je spojené s mnohými radosťami ale i námahou. Toto posolstvo je potrebné, mužmi a ženami, odniesť na miesta, kde žijú ľudia. Tí, ktorí žijú v prítomnosti Krista (posväcovaní jeho sviatosťami) sa môžu stať viditeľnými znakmi spásy. Sú tými, na ktorých sa prejavila Božia moc a prítomnosť Božieho kráľovstva. Toto je výzva a

Keď číta nestranný človek dnešný úryvok z evanjelia, musí byť zarazený dynamikou, ktorú prináša - zvlášť to, že v prvom okamihu spravodlivosť a poctivosť farizeja nevedia nájsť spoločnú reč s Ježišovým milosrdenstvom a nezištnosťou. Prináša rozprávanie o tom, že nie je jednoduché vždy pochopiť, ako sa veľký hriech môže pretransformovať v bezhraničnú lásku. Evanjelista Lukáš v tomto rozprávaní predstavuje situáciu, v ktorej je Ježiš pozvaný spravodlivým a poctivým farizejom Šimonom. V jeho prítomnosti sa nájde aj žena, ktorú stolujúci považujú za verejnú hriešnicu. A žena v tomto stave, podľa zmýšľania farizejov, nie je schopná konať v duchu úprimnej lásky. Preto je pohoršením pre všetkých, okrem Ježiša, ktorý ju necháva konať. Ježiš ponúka odpoveď v podobenstve, aby vyviedol prítomných z ich predsudkov. Podobenstvo je o dvoch dlžníkov, ktorým veriteľ odpúšťa ich dlžoby. Obom odpúšťa všetko, napriek tomu jednému viac a druhému menej. A kladie otázku: "Ktorý z nich ho bude mať radše

Keď navštívime nejaké mesto, v ktorom sme ešte neboli, naše pohľady sa upierajú k prítomným pamiatkam. Či sú to starobylé svetské alebo sakrálne stavby. Určite neobídeme nejaký ten kostol v strede námestia alebo mestskú radnicu. Sú to stavby, ktoré nám pomôžu pochopiť význam a históriu navštíveného mesta. A tak návšteva Košíc sa málokedy zaobíde bez návštevy Košickej katedrály sv. Alžbety, ktorej výročie konsekrácie dnes slávime. Na tento deň nám Cirkev ponúka udalosť, v ktorej Ježiš, potom ako vyženie kupcov a peňazomencov z chrámu, obráti sa s výzvou na prítomných Židov: "Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.” Ľudsky nezmyselná výzva. Na jej pochopenie, ako pripomína sám evanjelista, učeníci potrebovali prejsť cestou Veľkej noci: "Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli…" Pod krížom, každý úprimne hľadajúci učeník si uvedomil, akou láskou ho miluje Boh. Ježiš sa stáva novým chrámom, kde človek stretáva milujúceho a opúšťajúceho Otca. Ježiš a jeho kr