Obrátenie srdca

Iste všetci poznáme známu rozprávku od dánskeho autora Hansa Christiana Andersena O škaredom káčatku. V hniezde kačiek sa vyliala malá labuť. Aj keď mama kačka ho prijala a starala sa o ňu ako o ostatné, práve tieto ostatné káčatká pre odlišnosť labute ju neprijímajú. Je odmietané a stáva sa vyvrheľom tejto malej spoločnosti. Pomáha človeku rozvinúť svoj vlastný život, či ten osobný alebo ten profesionálny.

Dnešné evanjelium prináša podobné poznanie, a to v živote Jána Krstiteľa. Židia z Jeruzalema k nemu posielajú delegáciu s otázkou: "Kto si ty?” Ako sa zdá, Ján má jasný pohľad na seba. Rozpoznáva svoje miesto v dejinách spásy a toto poznanie ho robí schopným realizovať tento Boží plán. Ako to on sám hovorí, jeho úlohou je stať sa "hlasom volajúceho na púšti". Jeho “hlas”, to nie sú prázdne reči, nie je to ani akýsi plač či škrípanie zubami, ktoré nevysvetľuje nič. Ale je to silným pozvaním ku konverzii: "pripravte cestu Pánovi".

Znamením prijatia postoja neustáleho obrátenia je krst. V ňom spoznávame svoje miesto - teda tým, kým som v Božích dejinách spásy. Tragickosť západného človeka spočíva v predstave, že nepotrebuje Božie milosrdenstvo. Nie preto, že by bol bez hriechu, ale skôr, že nerozpozná svoj vlastný hriech. Teda aj potrebu neustálej konverzii. Aby nezostal v situácii “škaredého káčatka”, ktoré neodhalí, že je krásnou a vznešenou labuťou. 

Jn 1,19-28: Toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?“, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“

„Čo teda,“ pýtali sa ho, „si Eliáš?“ Povedal: „Nie som.“

„Si porro?“ Odpovedal: „Nie.“ Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sede?“ Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: ‚Vyrovnajte cestu Pánovi,‘ ako povedal prorok Izaiáš.“

Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš ani prorok?“

Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“

To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.