Nové učenie

Všetci sa snažíme zhodnotiť úspechy vlastného života. Uznať všetko to, čo nám život priniesol; a všetko to, čo sme si vybudovali na základe vlastných rozhodnutí. Objavujeme bohatstvo minulého dňa. To skutočné dobro, ktoré sme prijali alebo zrealizovali. My kresťania to robíme na konci dňa v osobnej alebo rodinnej modlitbe. Takéto hodnotenie nám slúži k tomu, aby sme nezostali v akomsi pseudo-dobre alebo pseudo-pokoji.

Ježiš vchádza do synagógy v Kafarnaume. Tam sa ocitne zoči-voči človeku, ktorý podľa evanjelistu bol posadnutý nečistým duchom. Vnímajúca prítomnosť Krista zrazu vykríkne: “Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť?” Odpoveď na otázku neprichádza, ale zjavuje tmu ľudského srdca. Ukážka prežívania vnútorného klamstvá a egoizmu. Preto tento strach z možnej straty mylného pokoja a ešte mylnejšieho dobra.

Čo urobí Ježiš? Prikazuje: “Mlč a vyjdi z neho!” Rozkazuje zlu, aby zanechal človeka a nezväzoval ho viac. Oslobodený človek môže odhaliť krásu každodennosti. Nežije viac v akejsi uzavretej predstavivosti či sne. Naopak, môže vykročiť na cestu slobody a radosti, ktorá je cestou nasledovania. Skúsme dnes odhaliť krásu slobody a čistoty ľudského srdca, ktoré dokáže hľadieť na okolitý svet bez predpojatosti a obmedzení.

Mk 1,21-28: V sobotu vošiel Ježiš v Kafarnaume do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci.

A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“

Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel.

Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.