Všetko začína pri vzťahu

V súčasnej dobe, mnohí sociálni psychológovia hovoria o kríze vzťahov. O tejto vznešenej schopnosti človeka vstúpiť do vzťahu s druhým a vytvoriť spoločenstvo. Kde je prítomná skúsenosť vzájomnej výmeny darov; a kde človek objavuje svoju podstatu - odpoveď na otázku: kto som?

Božie Slovo, Ježiš Kristus prijíma naše telo a zdieľa naše dejiny. Vstupuje do vzťahu s človekom, ktorý - tým, že prijme Boha - dostáva schopnosť uchovávať Božie tajomstvo. To tajomstvo, ktoré starý Simeon dokázal prijať do otvoreného náručia: "vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha“. Božie Slovo, ktoré je "ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých (…), aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc".

Starý muž, stará žena, ktorí stoja pred dverami smrti - berú symbol života do svojich rúk. Staré ľudstvo, na konci svojej existencie, sa otvára prichádzajúcemu životu a víta symbol novosti. Nepotrebujeme, každý z nás, urobiť ten istý krok? To znamená: znovu privítať prameň skutočného života. Rovnako, ako starý Simeon a stará Anna, ktorí vytvárajú hlboký vzťah s Bohom, aby aj oni prispeli k vytvoreniu novej, otvorenejšej a šťastnejšej spoločnosti. A všetko začína pri stretnutí a vytvorení vzťahu.

Lk 2,22-40: Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.

V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.

Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“

Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo.

Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“

Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.

A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta.

Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.