Náš pohľad

Silne si vedomujem, že nie sme obyčajnou hračkou v rukách druhých. Aj keď to mnohí z nás nechceme priznať. Dostali sme do vienka schopnosť vnímať realitu vlastnými očami. Tým dávame udalostiam svoj vlastný zmysel. Nad nezodpovednosťou druhého sa môžem pousmiať i nazlostiť… Záleží na každom z nás, aký dá tomu význam. Aj viera sa stáva určitým sklíčkom, ktorý nám pomáha hľadieť na svet špecifickými očami.

Na posledný deň Adventného obdobia nám Lukášove evanjelium po núka Zachariášov chválospev. Naplnený Duchov Svätým zvoláva: “Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela...” Slová plné nádeje a radosti z príchodu mesiášskej doby, keď nás: “Vychádzajúci z výsosti navštívi a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti”.

Tento chválospev prerušuje Zachariášovu neschopnosť hovoriť. Až vtedy, keď prijíma Boží pohľad na zvestovanie anjela a na udalosti, ktoré sa od toho okamihu začali v Izraeli napĺňať, môže začať hovoriť. Jeho slová sa v tom momente stávajú neskutočným darom pre počúvajúcich. Odhaľme silu našich slov a pýtajme sa, čo ony prinášajú nášmu okoliu.

Lk 1,67-79: Jánovho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval: „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka, ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov, že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia. Preukázal milosrdenstvo našim otcom a pamätá na svoju svätú zmluvu, na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodí z rúk nepriateľov, aby sme mu bez strachu slúžili vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky dni nášho života.

A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu a poučíš jeho ľud o spáse, že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy. Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja.“