Byť prorokom

Jedna z charakteristických vlastností človeka (ale aj mnohých zvierat) je zvedavosť. Asi tou najväčšou túžbou je poznať budúcnosť. Mnohí jej predpovedanie omylom pripisujú prorokom, ktorým je zverená omnoho dôležitejšia problematika, ako nezmyselné predpovedanie budúcnosti.

Dnešné evanjelium nám pripomína toto dôležité prorocké povolanie. Hovorí o Jánovi Krstiteľovi, ktorý je pozvaný pripraviť cestu Bohom poslanému Mesiášovi. Jeho úloha, ako aj úloha ostatných prorokov, bola vysvetľovať prítomnosť; pomáhať ľuďom pochopiť ich život z pohľadu viery; mať otvorené oči pre nové prichádzajúce skutočnosti, chápať ich zmysel a význam.

Každý kresťan je povolaný stávať sa takýmto Božím prorokom v konkrétnych skutkoch a prejavoch. Chápajúc život a prekonávajúc pokušenie limitovať sa len na moderné idoly: Ja, kariéra alebo peniaze. Kresťan pomáha naplniť prázdnotu, ktorá vznikla v srdciach ľudí. A ľudia túžia aj v dnešnej dobe počuť o tom, čo ich privedie k plnosti pravdy. Aj Advent môže byť príležitosťou k pripomenutiu tohto zmyslu života.

Mk 1,1-8: Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. Prorok Izaiáš napísal: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!‘“ Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. A hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“