Hnev

Hnev je jedna zo základných emócií človeka. Ako povedala moja profesorka sociálnej psychológie: “Ona sa navonok javí ako negatívna emócia, ale je funkčná pre človeka.” Jednoducho, ako každú inú zo 7-8 základných emócii, človek ju potrebuje. Pre dospelého človeka, ide o prechodnú reakciu na situáciu, ktorú odmietame a nechceme ju prijať (v niektorých prípadoch nám spôsobuje bolesť či stratu).

Pri návšteve istého farizeja, Ježiš prejavuje svoj hnev nad rozdielnosťou medzi vonkajším a vnútorným postojom farizejov: "Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti." Navonok sa zdá, že táto skupina ľudí prejavuje hlboký vzťah voči jedinému Bohu, avšak je to len akási karikatúra. Ježiš túto situáciu využíva k tomu, aby poukázal na zbytočnosť niektorých foriem náboženských rítov. Zvlášť tých, ktoré sa stali cieľom a nemajú viac vzťah k Bohu a k viere.

Neustále potrebujeme očisťovať svoje prežívanie viery. Je pravdou, že vonkajšími formami a rítmi prejavujeme navonok svoju vieru a vydávame svedectvo o Kristovi ako praví učeníci. Ale tieto sa nesmú stať cieľom našej zbožnosti - teda nie je podstatná modlitba sama o sebe, ale či mi pomáha vytvárať pravý vzťah s Bohom. Sloboda kresťana spočíva v dávaní zo svojho srdca práve to, čo naozaj v skutočnosti sme. A nie to, čo si myslia iní, alebo to, čo si myslíme my, že ľudia od nás očakávajú. Ježiš to vyjadril priam poeticky: "čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté."

Lk 11,37-41: Keď Ježiš ešte hovoril, pozval ho istý farizej, aby uňho obedoval. On šiel a sadol si k stolu. A farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom neumyl.

Pán mu povedal: „Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti. Hlupáci, či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro?

Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté.“