Byť darom

Súčasťou každého jedného sviatku, výročia či oslavy je aj zídenie sa okolo stola. Podobne je to aj pri slávení nedele, pre nás kresťanov, pri slávení Dňa Pána. Jednoducho nedeľný obed patrí k prežívaniu tohto voľného dňa. Uvedomujeme si prítomnosť Pána v našom živote, ktorého sme s vierou prijali pri slávení v kostole. Zároveň je to výmena daru prítomnosti a iných dobier v kruhu vlastnej rodiny.

Dnešný úryvok sa odohráva v dome popredného farizeja, ktorý ho - môžeme predpokladať - pozval po stretnutí v synagóge, pretože bola sobota, do svojho domu. Tam bol prítomný človek, ktorý mal vodnatieľku. Ježiš sa obracia na prítomných zákonníkov a farizejov s otázkou: "Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?" Jednoducho sa pýta, či je možné obdarovať človeka, ktorý potrebuje dar uzdravenia.

Nachádzajú sa v priestore dobrosrdečného zdieľania duchovných a materiálnych dobier. O tom je každé jedno pozvanie na hostinu. Tento priestor presahuje strohú povinnosť, ako je to s vytiahnutím padnutého do studne, ktoré treba urobiť aj v sobotu. Jednoducho Ježiš, prítomný Boh, sa pýta, či môže byť darom pre tohto človeka v priestore dobrosrdečnej výmeny darov. Môže ako Boh darovať tomuto človeku to, čo má?

Lk 14,1-6: V istú sobotu vošiel Ježiš do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. A hľa, bol pred ním akýsi človek, ktorý mal vodnatieľku. Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom a opýtal sa: „Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?“ Ale oni mlčali. Vzal ho teda, uzdravil ho a prepustil.

A tamtým povedal: „Ak niekomu z vás padne do studne syn alebo vôl, nevytiahne ho hneď hoc aj v sobotu?“ A nevedeli mu na to odpovedať.