Putovanie s Jakubom

Pred viacerými rokmi ma zaujala stáročná kresťanská skúsenosť vyjadrená týmito slovami: "Ak chceš spoznať Krista, musíš ísť do Jeruzalema. Ak chcete poznať Cirkev, musíš ísť do Ríma. Ak chceš spoznať sám seba, musíš ísť do Santiaga de Compostela.“ Ide o tri miesta, na ktoré kresťania putovali. Niektorí zo zbožnosti a iní z kajúcnosti. Tieto slová ma viedli k tomu, aby som ako kresťan navštívil prvé dve miesta - Jeruzalem a Rím.

Kráčať uličkami, po ktorých podľa tradícii chodil Ježiš. Ísť na miesta, ktoré podľa tradícii navštívil náš Pán. Na vlastné oči vidieť stavby či ruiny, ktoré on mohol vidieť. Posedieť si na miestach, na ktorých on oddychoval alebo vyučoval. Precítiť atmosféru miest, na ktorých sa udial zázrak. Dotknúť vecí, ktoré boli súčasťou jeho kultúry a tradícií. Návštevou Jeruzalema a Izraela sa ľudsky priblížiť k historickému Ježišovi. Jednoducho spoznať Krista.

Podobne to bolo s putovaním do Večného mesta, Ríma. O to viac, že posledných šesť rokov svojho života som mohol stráviť v Ríme. Na mieste, kde zomierajú sv. Peter, Skala Ježišovej Cirkvi a sv. Pavol, Apoštol národov. Dotknúť sa miest, dýchať atmosféru pred dvetisíc rokmi rodiacej sa Cirkvi. Videť a pochopiť, čo zbožnosť a úsilie človeka vie vytvoriť z úcty k Bohu, napriek ľudským pochybenia, škandálom a pádom.

Ako posledné zostalo španielske mesto Santiago de Compostela, v ktorom je pochovaný sv. Jakub, Apoštol, ktorého sviatok sme nedávno. Preto ma napadlo podeliť sa s vami počas týchto letných týždňov o túto skúsenosť. Tradícia putovať na toto miesto vznikla v čase, keď nebolo možné putovať do Jeruzalema.

Napriek technickým vymoženostiam toto putovanie zostáva stále po vlastných. Niektorí putujú týždeň, iní mesiac či niekoľko mesiacov. Ja som sa vybral tiež po svojich. Ale o tom bude až ďalší príspevok.