Poslovia pravdy

V dejinách ľudstva i jednotlivcov zostane neustále aktuálna otázka po pravde. Čo je pravda? Ako ju môžeme nájsť? Právo na slobodu prejavu je veľmi dobrá vec, ale často nám nepomáha nájsť pravdu. Môj profesor masmediálnej komunikácie nám neustále pripomína: "Kde je informácia, tam vždy existovali a existujú aj proti-informácie a dezinformácie."

Na pozadí dnešného evanjelia môžeme odhaliť, ako Božia pravda vstupuje do našich životov. Boh si vyberá človeka a odovzdáva mu posolstvo (pravdu). Treba pripomenúť, že Božia pravda nenecháva človeka na pokoji. Aj preto sa Herodes bál Jána Krstiteľa. Ako sme počuli v evanjeliu, "keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval."

Koľkokrát sa nachádzame v podobnej situácii, keď stojíme zoči-voči Božích poslov? Ako často v tom momente túžime umlčať ich, “odťať im hlavu”. A predsa ich radi počúvame. Cítime, ako by bolo fajn žiť podľa ich slov. Predsa tá zmena by priniesla veľmi veľa “obmedzení" a “nevýhod”. Možno je načase, aby sme prestali hľadať príležitosti k ich umlčaniu (ako Herodiada) a investovali energiu do realizácie Božej pravdy v našom konkrétnom živote.

Mk 6,14-29: Aj kráľ Herodes počul o Ježišovi, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“ Iní hovorili. „To je Eliáš.“ A iní zasa vraveli: „Je to prorok, ako jeden z prorokov!“ Keď to Herodes počul, povedal: „To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať.“

Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu.

A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval.

Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim.

Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“ A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“

Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?“

A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa.“

Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“

Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.