Nenechá v štichu

Nie len politici nám sľubujú istoty. Ale aj samotný človek si ich sám zabezpečuje. Pohľad do neistej a rýchlo meniacej sa budúcnosti nás neustále zapĺňa túžbou po akých-takých oporných bodoch. Je zaujímavé sledovať: Načo sa spolieha človek? Čo sa stáva jeho oporným bodom? Evanjelium nám ponúka Božiu perspektívu na túto skutočnosť.

Kráčať po vode je proti zákonom prírody. Je super hľadieť na Petra, pre ktorého pozvanie (ešte lepšie nariadenie: „Poď!“) od Ježiša je omnoho viac ako poznanie prírodných zákonov a ich garancie. Peter stojí pevne na nohách pokiaľ drží svoj pohľad na Kristovi. Teda pokiaľ je Kristus jeho istotou. V momente, keď jeho pozornosť je obrátená na fúkajúci vietor, začína sa potápať.

V Petrovi je znázornená celá Cirkev i jednotliví kresťania. Novosť, ktorú prinášame do sveta je Kristus Pán. Nič iné mimo neho. Vernosť v jeho vôľu kresťana môže odviesť ďaleko do sveta, ďaleko od rodiny, ďaleko od pôvodnej kultúry, ďaleko od vlastných priateľov. Ale vždy je nebezpečenstvo prispôsobiť sa tomu, že namiesto prinášania Krista, začína zachraňovať ľudské istoty. Tak začíname budovať ľudské dejiny ale nie dejiny spásy.

Mt 14,22-36: Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“ On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“ Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret. Len čo ho obyvatelia toho kraja spoznali, vyslali poslov do celého okolia. I prinášali k nemu všetkých chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.