Dve úlohy učeníka

Múdri rodičia a vychovávatelia vedia, že podstatné prvky správania, ktoré chcú vštepiť do života zvereného dieťaťa, je potrebné neustále pripomínať. Nestačí to raz povedať. Aj keď sa začnú stávať akousi "otrepanou platňou". Ale to nie je ich chybou, tá je na strane toho, ktorý mal informáciu vypočuť a prijať. Čo neurobil.

Ani Ježiš nezabudne pripomínať svojím učeníkom dôležité aspekty ich povolania. Prvom rade je to poslanie odovzdať posolstvo "blízkosti Božieho kráľovstva". Druhým je "prinášanie pokoja" tým, ktorí toto posolstvo príjmu. Nezabudne ponúknuť inštrukcie, ktoré majú učeníci zachovávať: "Neberte si do opaskov ani..." 

Každý z nás je pozvaný k tejto misionárskej úlohe. Ohlásiť Božie kráľovstvo a priniesť pokoj do vlastných rodín, spoločenstiev a spoločnosti. Nie je to jednoduché. Neprijatie bude stále súčasťou pôsobenia učeníka. Dôvera v Božiu pomoc má byť našou vybavenosťou pri tejto dôležitej úlohe. 

Mt 10,7-15: Ježiš povedal svojim apoštolom: „Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.‘ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.

Neberte si do opaskov ani zlato ani striebro ani peniaze; ani kapsu na cestu si neberte ani dvoje šiat ani obuv ani palicu, lebo robotník si zaslúži svoj pokrm.

Keď prídete do niektorého mesta alebo dediny, vypytujte sa, kto je vás tam hoden. Tam potom ostaňte, kým nepôjdete ďalej.

Keď vojdete do domu, pozdravte ho! Ak ten dom bude toho hoden, nech naň zostúpi váš pokoj; ale ak toho hoden nebude, nech sa váš pokoj vráti k vám.

A keby vás niekto neprijal, ani vaše slová nevypočul, z takého domu alebo aj mesta odíďte a straste si prach z nôh. Veru, hovorím vám: Krajine Sodomčanov a Gomorčanov bude v deň súdu ľahšie ako takému mestu.“