Učiteľ života

Zvykli sme si na jasné rozdelenie rolí v spoločnosti: kto je učiteľ, a kto žiak; kto je v úlohe rozprávať, a kto v úlohe načúvať; kto dosiahol cieľ, a kto je ešte len na ceste; kto pochopil pravdu, a kto ešte má dlhú cestu uvažovania pred sebou. Mnohé nedorozumenia vznikajú z tohto zaškatulkovania pozícií. Problém je, keď toto rozpoznávanie zovšeobecníme na všetky životné oblasti a udalosti.

Je prirodzené ako Kristus iritoval svojich súčasníkov, keď vysvetľoval Zákon a Písmo. Zvlášť tých, ktorí si boli vedomí svojej pozície učiteľov v tejto oblasti: farizeji, zákonníci, saduceji, veľkňazi či starší. Veď oni z pozície, v ktorej sa nachádzali, boli definovaní ako držitelia múdrosti nad Písmom a Zákonom. Iste ich musela iritovať situácia, kedy Ježiš vysvetľuje pôvod prichádzajúceho Mesiáša, ktorú už prorocky rozpoznal Dávid vo svojej piesni. Keď postupne odhaľuje svoju identitu, svoju prirodzenosť a pôvod, vychádzajúc zo slov Písma.

Nie je nutné byť magistermi a doktormi teológie, aby sme rozpoznali, ako Písmo - Božie Slovo môže ožiariť nášu každodennosť. Kristus predstavuje pôvodcu tohto procesu: “sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu”. Naplnení Duchom Svätým spoznávame silu každodenného uvažovania nad Božím slovom. Ako preniká, definuje a pretvára túto každodennosť. Je pravdou, že “doktori Písma" - exegéti, teológovia, kazatelia, katechéti nám pomáhajú rozdrobiť toto Slovo na drobné, ale toto všetko vo Svätom Duchu. Tak sa stávame nie učiteľmi slova, ale učiteľmi života.

Mk 12,35-37: Keď Ježiš učil v chráme, povedal: „Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu: ‚Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy.‘

Sám Dávid ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom?“

A veľký zástup ho počúval s radosťou.