Naplnenie zákona

"Excusatio non petita accusatio manifesta", je staré latinské porekadlo. Nesie v sebe istú ľudskú skúsenosť. Tá hovorí, že ak sa ospravedlňujem za niečo, z čoho ma nik nepodozrieva, tak pravdepodobne som niečo nesprávne urobil. Ľudsky povedané, reagujem nie na vonkajšie, ale na vnútorné výčitky svedomia.

Akosi podvedome ma napadla táto pravda, keď som čítal Ježišove slová: "Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov..." Akoby Ježiš ospravedlňoval svoje konanie a slová pred svojimi učeníkmi. Ak však vnímame kontext jeho slov - je to tzv. Reč na vrchu - pochopíme, že toto nie sú slová ospravedlnenia ale výzvy. Výzvy k prežívania nebeského kráľovstva.

A Božie kráľovstvo potrebuje naplnenie Zákona a nie jeho zrušenie. Dokonca, učeník - tak ako samotný Ježiš - potrebuje ísť ešte ďalej. Otvoriť sa hodnotnejším horizontom, a tým sú cesty lásky a služby. Teda Zákon nie je chybný, je v službe budovania Božieho kráľovstva. Ale nie je cieľom, pretože tým je Láska. Viem, že po návrate z Ríma ma čaká karanténa, ktorá nie je obyčajným naplnením nariadenia vlády. Je realizáciou úcty a služby k tým, ktorých chcem následne stretnúť. 

 

Mt 5,17-19: Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.

Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní.

Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.“