Čo hľadá

Sociológovia nám prinášajú rôzne pohľady, v ktorých vyjadrujú (priamo či nepriamo) ako je pre dnešného človeka ťažké zorientovať sa v spleti súčasných možností a myšlienok. Človek zabudol na to, že život je o nestálom stavaní sa človekom a tento proces nikdy neskončí. A ten je spojený s dvoma skutočnosťami.

Dnešný úryvok z evanjelia prináša dve slovesá, ktorých aktívnym protagonistom je mladík Ježiš: počúvať a klásť otázky. Jozef a Mária sú svedkami tejto scény po trojdňovom hľadaní (žeby podobnosť s troma dňami Veľkej noci, kedy načúva a pýta sa napr. Emauzských učeníkov?). Toto je Ježišov postoj: "Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky."

Vzniká tu otázka, čo vlastne Ježiš hľadá? Na čo sa pýta? Čomu načúva? Potom ako ho nachádzajú v chráme, jeho odpoveď je: “Prečo ste ma hľadali? … mám byť tam, kde ide o môjho Otca?” Ježišovo hľadanie je upriamené na Otcovu vôľu. Postoj, ktorý neskôr prijímajú i Jozef, Mária, učeníci a mal by každý veriaci.

Lk 2,41-51a: Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom.

A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode.

Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.

Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.

Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“

On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.

Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný.