Zamyslenia nad Božím slovom

V dnešnom evanjeliu prichádza dôležitá výzva. Ježiš vyzýva svojich učeníkov: " Nesúďte! " Zároveň dodáva rabínsku múdrosť: "akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám..." Súdiť v tomto slova zmysle znamená posudzovať udalosti života podľa dvoch princípov, ktoré presahujú ľudský život: dobra a zla ! Ľudský úsudok je obmedzený v poznaní. Žiaden človek nepozná srdce toho druhého. A nepozná ani objektívne zlo a dobro. Problém nášho posudzovania tkvie ešte v jednej veci - tým najčastejšie ospravedlňujeme seba samých . Na rozdiel do Pána , ktorý jedine pozná úmysly srdca a pozná pravdu o človeku. Paradoxne, ten je nesmierne a bezhraničné milosrdenstvo. Objavme vo svojom živote tento postoj, ktorý nás privedie k pokore modliť sa slová z Modlitba Pána: Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojím vinníkom. Mt 7,1-5:  Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy,

Slávnosť narodenia Jána Krstiteľa je starobylá slávnosť. Zvláštnosťou je aj to, že Ján je jediný svätý (okrem Panny Márie), ktorého slávime nie len narodenie sa pre večný život, ale aj pre ten časný. Všetci štyria Evanjelisti poukazujú, že jeho narodenie má zvláštny význam pre dejiny spásy. Dokonca evanjelista Lukáš vykresľuje ako sa to udialo. Boh zhliadne na Zachariáša a Alžbetu, ktorá bola sterilná. Na viacerých miestach Sväté písmo dáva jasne najavo, že nič nemôže Boha podmieňovať, aby naplnil svoje prisľúbenia . Zároveň nenecháva človeku priestor, aby si prisvojil Božie dielo . Pri narodení, po intervencii Zachariáša - ktorý už počúva Boha - mu dávajú meno Ján - teda Boh dáva milosrdenstvo ! Teda, Boh je láska, ktorá ide za hranice spravodlivosti, t.j. láska bez hraníc. To, čo je zaujímavé, že príbuzní sú naplnení radosťou . Aj Zachariášovi sa rozväzujú ústa, aby chválil Boha. Na margo jeho mlčania: čo by asi narozprával, ak by nemal zviazané ústa mlčaním? Tak prichádza na svet p

Na tento piatok nám liturgia prináša tému pôstu. Starobylá i stále aktuálna náboženská prax prítomná v mnohých náboženstvách. Aj samotný Ježiš sa postil a dal k pôstu aj mnoho podnetov. Realizácia pôstneho sebazapierania je rôzna. Ale aký je jeho zmysel pre kresťana. Ten ľudský zmysel , ktorý vysvetľuje prvé čítanie, spočíva v obmedzení ľudskej túžby po vlastnení. Túžba, ktorá neustále preniká človeka a, ak nie je moderovaná, tak je nespravodlivá. Tým sa pôst stáva dielom spravodlivosti . Ten duchovný vysvetľujú Ježišove slová, ktorými jeho učeník praktizuje očakávanie Pána, ktorý má prísť. Ako to vyjadrilo jedno posolstvo: Pôst nie je na to, aby si vystupňoval hlad po jedle, ale hlad po Bohu a jeho láske. Preto Ježiš pôstnu prax spája s neprítomnosťou Ženícha (teda seba - Boha). Ako hovorí: "...vtedy sa budú postiť". Týmito slovami podriaďuje túto prax radosti z hostiny pripravenej Mesiášom. A zároveň pripravuje učeníka na túto hostinu. Preto pôst je príprava - telesná i d

V živote človeka, ak nechce lavírovať v prázdnote, musia byť silné momenty rozhodnutia . Ide o jeden či dva body, v ktorých si vyberá cestu po ktorej chce kráčať. Ten je prítomné aj v dnešných dvoch čítaniach. Či už Mojžišova výzva : "Hľa, dnes ti predkladám život a šťastie i smrť a nešťastie." Alebo tá Ježišova : "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba..." Pripomínajú nám, že naše rozhodnutie inšpirované a osvetľované Božím Slovom so sebou prinášajú Božie požehnanie a záchrana život. Prijať a žiť Božie slovo znamená kráčať s Bohom a to je spojené aj s cestou kríža. Kráčať cestou k Kristom, pri ktorej zdieľame s ním každodenný kríž, nestrácame život. Práve naopak, pri ňom, ktorý je Život, nachádzame život . Nachádzame svoju dušu, teda ten Boží dych, ktorý Boh vdýchol do nás. Lk 9,22-25:  Ježiš povedal svojim učeníkom: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ A všetkým povedal: „K

Ktorý aspekt človeka priťahuje najviac vašu pozornosť? Na čo zameriavate svoj pohľad pri stretnutí s človekom? V  prvom momente, to istotne budú viditeľné aspekty - vzhľad a správanie (objaviac niečo špecifické). Tento mechanizmus je viditeľný aj pri uvažovaní o tom, čo si druhí myslia o nás . Preto sa snažíme vyzerať čo najlepšie a najkrajšie. Rastie tak túžba byť obdivovaný alebo vnímaný pozitívne. Koľko antropológie a psychológie sa nachádza v dnešných Ježišových slovách, ktoré čítame v Matúšovom evanjeliu na začiatku tohto Pôstneho obdobia. Začína s výzvou: "Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky...” V Ekumenickom preklade je použité: “Dajte si pozor, aby ste neprejavovali svoju zbožnosť pred ľuďmi…” Zbožnosť, ktorá je ukrytá v praktizovaní almužny, modlitieb a pôstu. Avšak, najdôležitejšie je, aby cieľom nášho zdokonaľovania bol: Nebeský Otec . Pri realizácii, nezabúdajúc na slová sv. Pavla: "Každý tak, ako si umienil v srdci; nie zo žiaľu ani z donútenia, leb

Kniha Genezis pokračuje v rozprávaní o pôvode ľudstva. Dnes počúvame, ako s Noemom je obnovená zmluva medzi Bohom a človekom, ktorá bola narušená hriechom prvých ľudí. Je obnovený prirodzený kolobeh sveta: "sejba a žatva, chlad a horúčosť, leto a zima, deň a noc." V poslušnosti voči Bohu, Noe zachraňuje v Arche celé stvorenie . Na štyridsiaty deň sa Noe snaží zistiť, či vody na zemi vyschli. Vypúšťa krkavca a trikrát holubicu. Až na tretí krát, tá sa už nevracia, zostáva kdesi prebývať. Podľa exegétov, táto holubica (jonah) má silnú teologickú hodnotu. Symbolizuje samotný Vyvolený národ, ktorý 40 rokov nenachádza miesto, kde môže spočinúť. Predsa vo vhodnom čase nachádza svoje zasľúbené miesto. A Noe, ako prvé gesto po potope, prináša obetu Pánovi. Rozpoznáva odkiaľ pochádza spása - totiž Noe je prvý spasený človek . Zachránil ho Boh od smrti vo vodách. A táto obeta vedie k Božiemu rozhodnutiu: "Už nikdy neprekľajem zem pre človeka..." Gn 8,6-13.20-22: Keď uplynulo

Úryvok z Knihy Genezis vykresľuje jeden z ďalších archetypov , ktoré sú prítomné neustále v dejinách ľudstva. Eva počala a porodila synov. Toto poukazuje ako Božie požehnanie, napriek ľudskému zlyhaniu, je neustále prítomné v živote človeka. Umožňuje ďalej realizáciu Božej výzvy potom, ako stvoril človeka: "Ploďte a množte sa a naplňte zem!" Z rozprávania vieme, že Kain je farmár a Ábel je pastier. Klasické rozdelenie úloh, ktoré vytvára priestor harmónie, vzájomného dopĺňania sa a možnosť starostlivosti o Zem. Predsa aj tu pôsobí Zlo, ktoré vytvára atmosféru rivality, nedôvery a nepriateľstva. Text prináša správu, že: "Pán zhliadol na Ábela ..., ale na Kaina a na jeho obetu nezhliadol." Podľa sv. Ireneja, Ábel obetoval v jednoduchosti a spravodlivosti, kdežto Kain so žiarlivosťou a závisťou voči bratovi. Teda s rozdeleným srdcom. Ábel nevykonáva jednoduchý obrad. Dáva v ňom seba samého - celého seba. Kdežto, Kain ponúka Bohu náhradnú obetu - obetuje zviera namiesto

Známy izraelský filozof Martin Buber vo svojej knihe Cesta človeka píše: "Adam, si to ty. Tebe Boh hovorí pýtajúc sa ťa: Kde si? Adam odpovedá na túto Božiu otázku skryjúc sa! Uteká, aby nemusel prijať zodpovednosť za svoje konanie, za svoj život. Skryť sa je koreňom falošnosti, neautentického života. Z toho potom pramenia neschopnosť odpúšťať sebe i blížnemu, tajná zášť a mnohé nešťastia. Ale Boh hľadá človeka: "Adam, kde si?" Otázka, ktorá rezonuje v hľadajúcom svedomí. Kde si v tomto okamihu svojho života? Si bližšie k pravde? Teda schopnejší milovať, dúfať, dôverovať, prežívať radosť? Otázka "Kde si?" je otázkou, ktorá každým dňom posúva človeka k plnosti života, pretože obnovuje životnú cestu. Adam pri tejto otázke kokce: "...naľakal som sa, pretože som nahý". Rozdeľovateľ ho porazil - vzdialil ho o d Boha i vnútorne rozbil. Vzťahy sú na mŕtvom bode. A Adam nevie ani pomenovať prečo je tomu tak. Naplnili sa Božie slová: "...keď by si z neho

Rozprávanie o pokušení muža a ženy sa v dnešnej dobe stal archetypom našej kultúry. Keď si prečítame s porozumením tento príbeh, nájdeme v ňom základné pohyby, s ktorými máme skúsenosť. A tými sú prefíkanosť , faloš či polopravda . Mytologická postava - had - preberá Božie slovo , ale ho prekrúca : "Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady?" Vie, že Boh povedal opak: "Zo všetkých stromov raja môžeš jesť." Vyzval ich, aby nejedli zo stromu poznania dobra a zla, aby nezomreli. Pretlmočené do nášho jazyka, Boh im povedal: "Môžeš jesť zo všetkých stromov, ale nejedz všetko." Jesť ovocie znamená užívať si záhradu a starať sa o ňu; zožrať však každé ovocie znamená zničiť záhradu. Tento strom je hranicou , za ktorú netreba pustiť svoju túžbu , aby sa z nej nestala nenásytnosť . Tá požiera všetko - veci i blížneho. Ničí každý jeden vzťah tým, že ho prevracia do logiky nadvlády. Bez toho, aby si to žena uvedomila, je zaujatá hadovým poloklamstvom

V dnešnom úryvku z evanjelia, Ježiš vyháňa nečistého ducha z muža v kafarnaumskej synagóge. A chce vykonať rovnakú očistnú operáciu v našich životoch. Boh od začiatku zamýšľal, aby naše srdcia boli chrámom jeho prítomnosti. Kristus preto prichádza do nášho sveta. Čo nájde ? Zisťuje, že chrám nášho srdca je naplnený všelijakými vecami, ktoré nie sú božskou silou. Peniaze, svetský úspech, neúcta k druhým, sex – nech je to čokoľvek, zaujalo to miesto, ktoré právom patrí Bohu. Preto, keď Kristus príde do vášho života, bude mať vždy očistnú úlohu. Fulton J. Sheen raz hovoril o „ vyháňajúcej sile “ Krista. Keď ho umiestnite do stredu svojej duše, vyženie všetky veci, ktoré do tohto stredu nepatria, a prinúti ich nájsť si svoje správne miesto. A tak Ježiš, nenásilný bojovník či Božia myseľ, teraz prichádza do našich sŕdc, keď ho pozývame prostredníctvom obrátenia. A bude mať túto očistnú moc . Otázkou je, či chceme sa zbaviť všetkých "suvenírov", ktoré nepatria do nášho srdca. Mk