Viera vedie k ľudskosti
Naša adventná cesta každodennosti začína prosbou: "Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí." Ide o hlas neskutočne ľudský. Ide o krik plného súcitu s trpiacim. Tento ľudský výkrik a odvážne vyznanie viery nie sú v zmysle dogmatiky či zbožnosti. Ide o zdravú vieru, ktorá je prepojená s ľudskosťou.
Tento čas je časom určeným na prehĺbenie viery, ktorá nás má urobiť ľudskejšími. Objaviť základný aspekt viery, ktorý jej dá nádych ľudskosti. Umožní človeku stávať sa viac a viac človekom. Dať bokom to, čo Izraelskému národu neumožňovalo žiť túto vieru, ktorú vedie Ježiša k údivu.
Mt 8,5-11: Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“
On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“
Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: „Choď!“ – ide; inému: „Poď sem!“ – tak príde; a svojmu sluhovi: „Urob toto!“ – on to urobí.“
Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve, a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“
A stotníkovi Ježiš povedal: „Choď a nech sa ti stane, ako si uveril.“ A v tú hodinu jeho sluha ozdravel.
Keď potom Ježiš vošiel do Petrovho domu, videl, že jeho testiná leží v horúčke. Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ho.
Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“
Komentáre
Zverejnenie komentára