Pozornosť voči životu

Koľkokrát pri čítaní rôznych správ o záchrane veľryby, slona či ovce, ktoré sa ocitli v problémovom rozpoložení, si uvedomím silu citlivosti ľudí voči životu. Je v nás, aj keď nie vždy rozvinutá.  Ide o lásku k životu, ktorá sa prejaví kreatívnymi spôsobmi, čo idú za hranicu normálnosti.

Ježiš vstupuje do domu popredného farizeja. Ten ho pozýva k stolu. Ježišova pozornosť nesmeruje k prítomným hostiteľom a ani k samotnému stolu. Jeho pozornosť sa obracia k človeku, ktorý trpí a potrebuje jeho pomoc. Človek trpiaci na vodnatieľku. Utrpenie konkrétneho človeka prináša otázku: "Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?"

Nemýľme sa, že ide o jednoduchú odpoveď. Celé dejiny tak Vyvoleného národa ako aj spoločenstva Cirkvi sú jedným veľkým pokusom odpovedať na túto Pánovu otázku. Niekedy sa nám to darí inokedy nie. Ide o otázku po živote. Či je na prvom mieste život alebo limity. Môžeme si byť istí, že sme schopní života lásky, ktorý ide za hranicu pravidiel a zákonov. Život lásky voči človeku, ktorá presahuje tú voči mačičke či veľrybe.

Lk 14,1-6: V istú sobotu vošiel Ježiš do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. A hľa, bol pred ním akýsi človek, ktorý mal vodnatieľku. Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom a opýtal sa: „Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?“ Ale oni mlčali. Vzal ho teda, uzdravil ho a prepustil.

A tamtým povedal: „Ak niekomu z vás padne do studne syn alebo vôl, nevytiahne ho hneď hoc aj v sobotu?“ A nevedeli mu na to odpovedať.