Potreba slobody

Mnohé veci v našom živote vyžadujú väčšie či menšie úsilie. Podľa neho zvyčajne meriame aj ich hodnotu. Máme osobnú skúsenosť z lacno získaných vecí či úspechov. Tu platí ľudová múdrosť: "Čo nič nestojí, za nič nestojí!" Jednoducho platí skutočnosť, že čím väčšia námaha, tak tým väčšiu hodnotu má získaná vec.

Minulotýždňový úryvok z evanjelia nám priniesol Ježišove slová: "Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň." Tieto by mohli vzbudiť dojem jednoduchosti pri získaní Božieho kráľovstva. Tak jednoducho to zas nebude, ako nám to pripomína udalosť vyrovnávaná v tom dnešnom.

Znovu stojíme pred túžbou jedného človeka a hľadaním spôsobu, ako je možné získať "večný život". Niet pochýb, že je to úprimné a vytúžené hľadanie. Aj Ježišov pohľad a odpoveď sa nesie v duchu láskavého pohľadu. Predsa len po výzve: "Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným", prichádza smútok a zarmútenie.

Nejde o veľký majetok. Nejde ani o jeho nadobudnutie. Nejde o chýbajúcu možnosť. Je to o tom, že nedokáže naplniť Ježišovu výzvu: "Potom príď a nasleduj ma!" Vykročiť za Ježišom môže len slobodný človek. Rozdať chudobným to, čo zväzuje človeka, je vlastne gestom, kedy sa z čohosi zotročujúceho stáva dar pre druhých. Samotný človek sa môže stať darom. Pravým učeníkom.

Mk 10,17-27: Keď sa Ježiš vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“

Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!“

Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“

Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“

On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok.

Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“ Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“

Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?“

Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“