V jednoduchosti a láske

V živote stretneme veľa odvážnych ľudí, ktorí vedeli zanechať stereotyp a zaužívané schémy spoločnosti. Obdivujeme ich odvahu plávať proti prúdu, a tým budovať niečo nové či doposiaľ neslýchané. Zároveň sa pýtame, prečo ja nedokážem ísť rovnakou cestou. Je mnoho dôvodov, ktoré nám zabránia žiť život ako jedno veľké dobrodružstvo.

Toto ma neustále napadá čítajúc úryvok, v ktorom Ježiš posiela svojich učeníkov po dvoch. Dáva im potrebnú moc a náčinie, pričom prízvukuje "aby si okrem palice nebrali na cestu nič”. Zdá sa, že je viac zameraný na spôsob “ako” majú plniť túto úlohu; ako na to, “kam” majú ísť. Tieto a ďalšie Ježišove inštrukcie mieria k jadru učeníctva, ktoré spočíva v neustálej konverzii srdca. Učeník je pozvaný k neustálemu a slobodnému obráteniu. Tým prijať Kristov spôsob realizácie Božieho kráľovstva.

Obľubujem túto Kristovu výzvu, zároveň si uvedomujem ťažkosti s jej aplikáciou do každodenného života. A nie len v tomto čase krízy a uzáverov. Napriek tomu, povzbudzuje nás k odhodeniu všetkých záťaží, ktoré bránia naplneniu našej kresťanskej úlohy evanjelizovať. Teda, žiť život v jednoduchosti, v láske a v spoločenstve (po dvoch znamená nebyť sám a prežívať život vo vzťahu).

Mk 6,7-13: Ježiš zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu ani peniaze do opaska, ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat.

A povedal im: „Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“

Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.