Rozhodnutie

Ako by ste definovali dnešného človeka - ako rozhodného alebo nerozhodného. Osobne si myslím, že dnešný človek je schopný rozhodnutia. Možno trochu hapruje vytrvalosť v sledovaní toho cieľa, pre ktorý sa rozhodol. Predsa však rozhodnosť človeka je jedna pozoruhodných vlastností, ktorá v dejinách ľudstva priniesla veľa dobrého i zlého. Aj keď ako vlastnosť, ju možno pokladať za pozitívnu. 

V centre čítaní, ktoré nám ponúka liturgia tohto pôstneho času, je rozhodnutie. Pozývajú k voľbe: “Hľa, dnes ti predkladám život a šťastie i smrť a nešťastie...” Boh predkladá Izraelskému národu dve cesty a jednu voľbu. Predkladá a nepredpisuje - Izraelský národ je slobodný zvoliť si svoju cestu. Podobne aj Ježiš stavia svojich učeníkov pred voľbu: “Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.” Znovu, je na človeku, aký spôsob života si zvolí.

Na pochopenie týchto Ježišových slov, oplatí sa vrátiť ku včerajšiemu úryvku, v ktorom Ježiš ponúkol spôsob jeho pochopenia. V centre jeho pozornosti je Nebeský Otec. Teda stratiť “život pre Neho (Krista)” znamená nasledovať jeho motív. On stráca svoj život pre naplnenie Otcovej vôle. Tým sa stáva darom pre človeka a pre spásu sveta. To isté platí aj pre učeníka, stratiť život znamená stávať sa darom. A stať sa darom “pre...” znamená uchopiť a prežívať plnosť života. Teda prijať kríž nie je strata života, ale znamená prežívanie lásky a slobody. Je na nás, čo si zvolíme. Pre čo sa rozhodneme.

Lk 9,22-25: Ježiš povedal svojim učeníkom: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“

A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.

Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?!“