Darca slobody

Francúzsky filozof, nositeľ Nobelovej ceny a reprezentant existencionalizmu Albert Camus napísal, že: "Sloboda nie je nič iného ako šanca byť lepší, zatiaľ čo otroctvo je istota ako byť horší.“ Tieto slová ma napadli pri spojení s blížiacim sa 31. výročím udalosti Nežnej revolúcie z roku 1989. Pretože byť slobodný je jednou zo základných podmienok ku kráčaniu. Znamená otvoriť sa novému životu.

Dnešné evanjelium prináša udalosť, v ktorej hlavným protagonistom je slepec. Ako i v ostatných evanjeliách, slepota nie je obyčajné chýbanie schopnosti vidieť. Je vnímaná ako izolácia a chýbanie autentickej komunikácie. Isté uzatvorenie sa človeka do temnoty, ktorá uzamyká jeho srdce. Taká symbolika otroctva. Iba po uzdravení, slepec nasleduje Ježiša a velebil Boha.

Spása, ktorú prináša Kristus človeku, je radikálna. Oslobodenie z otroctva hriechu. Táto sloboda dáva človeku možnosť vstúpiť do vzťahu, preto je to šanca byť lepší. Zanecháva stav izolácie, samoty a periférie, a tak môže vykročiť k plnosti života a realizácie. Toto je ten najveľkorysejší Boží dar človeku. Nepremrhajme túto šancu a vážme si túto slobodu.

Lk 18,35-43: Keď sa Ježiš približoval k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral. Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje. Povedali mu: „Ježiš Nazaretský ide tadiaľto.“ Tu vykríkol: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“

Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu.

Keď sa priblížil, opýtal sa ho: „Čo chceš, aby som ti urobil?“

On odpovedal: „Pane, aby som videl.“

A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila.“

A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.