Byť užitočný

Asi naväčším strašidlom pre moderného človeka je nečinnosť, lepšie povedané nepotrebnosť či neužitočnosť. Nikto z nás sa nechce cítiť zbytočne, preto stále zrýchľujeme a zefektívňujeme svoje činnosti. Snažíme sa odstrániť zo svojho života tie situácie, ktoré môžu ľudia hodnotiť ako zbytočné strácanie času.

Dnešný úryvok z evanjelia nás stavia pred otázku zmyslu činnosti a služby učeníka, ktorá dáva učeníctvu určitú chuť a radosť. Ježiš hovorí svojim učeníkom: "aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.’” A tak srdcom učeníkovej činnosti je toto prídavné meno “neužitočný", ktoré mnohých privádza k depresii alebo frustrácii.

Možno si teraz hovoríte: Tak potom prečo sa mám ako kresťan namáhať, ak moja služba je hodnotená ako neužitočná? Keď sa začítame lepšie do týchto slov, odhalíme, že to, čo je považované za neužitočné, nie je naša vykonaná práca. Ona je potrebná a efektívna. Ale my, ktorí ju vykonávame, sa musíme považovať za neužitočných. Ježiš vyžaduje určitú pridanú hodnotu a tou je služba. Učeník je vždy volaný prežívať vnútornú slobodu, v ktorej sa vie darovať celý. 

Lk 17,7-10: Pán povedal: „Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ‚Hneď si poď sadnúť k stolu‘?

Vari mu nepovie skôr: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom‘? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?

Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“