Živé svedectvo

V tejto dobe sekularizácie, sa veľa hovorí o hranici medzi posvätným e profánnym priestorom, medzi cirkvou a štátom, i o úlohe kresťanov v spoločnosti. Kresťania sú často obviňovaní z vnášania kresťanských hodnôt do života spoločnosti. Paradoxne treba priznať, že i my kresťania sme sa s takýmto postojom stotožnili (stačí pozrieť na výsledky Referenda o rodine).

Ježiš prízvukuje dôležitosť svedectva pre svetom: “kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi.” Celý život učeníka sa točí okolo vydávania svedectva o viere, ktorú slobodne prijal do svojho života. Netreba zabúdať, že evanjelista Lukáš tieto Ježišove slová zapisuje v čase, kedy sa prejavuje nepriateľstvo voči verejnému vystupovaniu učeníkov. Kristovi nasledovníci sú vodení “do synagóg, pred úrady a vrchnosti.”

Každému kresťanovi je zverená úloha svedčiť o Kristovi, aj nám kresťanom tretieho tisícročia. Táto úloha je možná len prostredníctvom prítomnosti a sily Ducha Svätého. Preto Ježiš uisťuje: “Nestarajte sa… lebo Duch Svätý vás v tú hodinu poučí.” Preto by bolo pochabé - podľa Krista neodpustiteľné - rúhať sa proti sile tejto milosti, ktorá pochádza od Ducha Svätého. 

Lk 12,8-12: Ježiš povedal svojim učeníkom: „Hovorím vám: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi. Ale kto mňa zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred Božími anjelmi.

Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpustí.

Keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a vrchnosti, nestarajte sa, ako a čím sa budete brániť alebo čo budete hovoriť, lebo Duch Svätý vás v tú hodinu poučí, čo treba hovoriť.“

Myšlienka na záver je od indického spisovateľa Rabíndranáth Thákur, nositeľa Nobelovej ceny: “Mraky skrývajú hviezdy a vyhlasuje víťazstvo, avšak po čase zmizne, ale hviezdy zostanú.”