Schopnosť rozlišovania

Je dôležité, aby človek vedel zovšeobecňovať, zároveň musí zostať pri zemi, pri konkrétnej situácii či pri konkrétnom človeku. Pretože každý konkrétny človek či konkrétna situácia si vyžaduje svoj vlastný spôsob hodnotenia. V rozlišovaní človek ukáže, ako je schopní vnímať pravú povahu vecí - aby ich nebagatelizoval, ale i neabsolutizoval. 

Ježiš je provokovaný farizejmi, ktorí sa snažia podchytiť ho v reči. Neuteká ku vznešeným ideálom a ideám, práve naopak, ostáva pri zemi. Na otázku platenia daní, jednoducho žiada: "Ukážte mi daňový peniaz!" Držiac ho v ruke, snaží sa zistiť, či provokujúci sú schopní rozlíšiť medzi idolmi a pravým Bohom. Či vedia vnímať pravú hodnotu peňazí, svetskej moci či samotného Boha. 

Peniaze zostanú vždy silným symbolom moci, ktoré je človek pokúšaný postaviť do stredobodu pozornosti. Niekedy si to ani nevšimneme a stali sa našou mierkou pri posudzovaní všetkých vecí. Stávajú sa našou modlou. V stredobode pozornosti učeníka má byť budovanie schopnosti rozlišovania, ktoré mu pomôže uvedomovať si hodnotu skutočností. Vtedy dokáže žiť opravdivú spravodlivosť - dať každému, to čo mu patrí.

Mt 22,15-21: Farizeji odišli a radili sa, ako by podchytili Ježiša v reči. Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“

Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Čo ma pokúšate, pokrytci?! Ukážte mi daňový peniaz!“

Oni mu podali denár. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“

Odpovedali mu: „Cisárov.“

Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“