Prečo posledné

Vo svete, v ktorom žijeme, platí pravidlo “byť v správnom čase, na správnom mieste a poznať správnych ľudí”. Zvlášť to posledné sa zdá byť dôležité - akoby úspech sa meral poznaním dôležitých osôb. Pričom nemusí ísť hneď o korupciu, ale o stretnutia, rozhovory, učenie sa, a skrze nich nasávanie modrostí a možností k realizácie. Byť pri “zdroji” poznania a možností.

Dnešný úryvok z evanjelia prináša krátke podobenstvo, v ktorom vyzýva učeníkov, aby nevyhľadávali popredné miesta: "keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto”. Zaujať priestor, ktorý je vzdialený od zdroja informácií, centra diania, nuklea rozhodovania. Rozmýšľal som, prečo Ježiš ide opačnou cestou? Učeník je totiž pozvaný k jeho imitácii, a Kristus si zvolil cestu posledného miesta a cestu služby. 

Posledné miesto je priestorom, z ktorého Kristus (i učeník) dokáže hľadieť na všetkých v sále, ktorých má pred sebou. Nikto nie je vylúčený z jeho pozornosti a jeho objatia. Ľudia na popredných miestach majú pred sebou len pár vplyvných osôb a za chrbtom množstvo, často, pozabudnutých ľudí. A ak Kristus zaujal sám posledné miesto, kde je tá najväčšia múdrosť a plnosť života? 

Lk 14,1.7-11: V istú sobotu vošiel Ježiš do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali.

Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo: „Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty; a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: ‚Uvoľni miesto tomuto.‘ Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto.

Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: ‚Priateľu, postúp vyššie!‘ Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“