Medzi pohostinnosťou a prítomnosťou

Vo svojom každodennom živote si často uvedomíme, že sme obmedzené bytosti. Keď si neuvedomujeme, že nemôžeme mať všetko a že si musíme vyvrať. Musíme sa rozhodnúť medzi kvalitou a kvantitou, medzi materiálnymi a duchovným bohatstvom, medzi pohodlím alebo vypätím, medzi čiernou alebo bielou farbou.

I dnešný úryvok z evanjelia nás stavia pred nutnosť rozhodnutia medzi pohostinnosťou a prítomnosťou. Ide o situáciu, v ktorej Ježiš vchádza do domu dvoch dvoch sestier. Ich správanie predstavuje dva spôsoby prijatia hosťa. Marta, ako dobrá gazdiná, chce uspokojiť potreby vzácneho hosťa. Avšak byť v kuchyni znamná, nebyť v prítomnosti hosťa. Mária, ako dobré dievčatko, sedí pri nohách Majstra, aby ho počúvala. Ale sedieť pri nohách hosťa znamená nemožnosť uspokojiť potreby hladného hosťa (pocestného).

Stojíme pred rozhodnutím v našej limitovanosti - vybrať si medzi službou a počúvaním, pohostinnosťou a prítomnosťou, akciu a uvažovaním, charitou a adoráciou. Všetko má svoje miesto v kresťanskom živote. Dôležitosť spočíva vo výbere - kedy a ako - rozhodnúť o tom, kedy je ten správny čas prežívať pozíciu Marty a kedy pozíciu Márie.

Lc 10,38-42: Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo.

Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“

Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“

Myšlienka na záver je z pera sv. Matky Terezy: “Najlepší spôsob prijatia? Je úsmev!”