Maska pre Bohom

Mnohí psychológovia sa prikláňajú k názoru, že každodenný život človeka je definovaný neustálym menením masky. Podľa situácie, úlohy a priestoru, v ktorých sa človek nachádza, si nasadzuje funkčnú masku. Človek sa tak skrýva za určitú konkrétnu masku, ktorá mu umožňuje, aby naplnil svoje i očakávania iných. Človek sa tak stáva určitou postavou, ktorú práve hrá.

Ježiš pranieruje otvorene spôsob prežívania nábožnosti, ktorá neprináša ovocie autentickej viery: "Beda vám, lebo ste ako neoznačené hroby a ľudia ani nevedia, po čom chodia!” Ktorá neprivádza k jadru, ktorým sú spravodlivosť a Božia láska. A v ktorej centre je vytváranie nových a nových bremien, ktoré sa zdajú potrebné k prejaveniu nábožnosti.

Ježišovou túžbou je jediné - úprimný a radostný vzťah vykúpeného človeka k Bohu Otcovi. Aby človek nebol pred Bohom dobrým hercom, ale aby jeho srdce mu patrilo. K jeho vytvoreniu ponúka i prostriedky, ktorými sú milosrdenstvo, obetavá láska, dôvera v Otca, modlitba, jeho Slovo, Eucharistia… Prostriedky, ktoré vie prijať jedine pokorne hľadajúci učeník a vo svojej každodennosti ich realizovať.

Lk 11,42-46: Ježiš povedal: „Beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty a z každej zeleniny, ale spravodlivosť a Božiu lásku obchádzate! Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať!

Beda vám, farizeji, lebo máte radi prvú stolicu v synagógach a pozdravy na uliciach!

Beda vám, lebo ste ako neoznačené hroby a ľudia ani nevedia, po čom chodia!“

Vtedy mu povedal ktorýsi zákonník: „Učiteľ, keď takto hovoríš, aj nás urážaš.“

On mu povedal: „Aj vám, zákonníkom, beda! Lebo zaťažujete ľudí bremenami, ktoré nemožno uniesť, ale sami sa tých bremien ani jediným prstom nedotknete.“