Dospievanie

Prekvapí ma, keď príde za mnou dvadsaťročný človek a mi hovorí: “Stále sa necítim zodpovedný ani zrelý, aby som mohol robiť vážne rozhodnutia". Vtedy sa pýtam: “Kto zlyhal, že dnešní mladí ľudia, aj keď sú dospelí vekom, sa necítia dostatočne zrelí, aby urobili vážne rozhodnutia?” Možno stojí za to, aby sme si všetci položili otázku: "Čo je skutočná zrelosť?” Pretože k tomu máme smerovať. Odpoveď možno nájsť aj v pasáži z dnešného evanjelia.

Počúvame v ňom Ježišovu výzvu: "buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte”. Nie je to Zlý, na ktorého príchod a pokušenia sa máme pripravovať. Je to Syn človeka - titul, ktorý Ježiš dáva sebe samému - na ktorého príchod má byť každý učeník pripravený. Príprava na zlodeja znamená zaistenie vchodu, namontovanie mreží, nejaký alarm… Príprava na prijatie vzácneho hosťa znamená upratovanie, skrášlenie domu, otvorenie dverí… Vo vzťahu ku Kristovi nezabudnúť pritom na princíp: "komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať".

"Veľa", ktoré nám Boh dáva, je naša sloboda. A "viac", ktoré nás bude žiadať, je to, že sa učíme (v jeho milosti), aby táto sloboda priniesla čím viac plodov. A to sa robí prostredníctvom zodpovednosti, s ktorou sa staráme o seba, o druhých, o spoločnosť. Keď sa stávame: "verným a múdrym správcom, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm”. Zrelosť teda spočíva v realizácii našej slobody, ktorej sami odhaľujeme, čo je dobré pre nás samých a dávame druhým to potrebné.

Lk 12,39-48: Ježiš povedal svojim učeníkom: „Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“

Peter mu povedal: „Pane, toto podobenstvo hovoríš iba nám, alebo všetkým?“

Pán povedal: „Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm?

Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má.

Ale keby si ten sluha v srdci povedal: ‚Môj pán voľajako nejde,‘ a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými.

Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú. Toho, ktorý ju nepoznal a urobil niečo, za čo si zaslúži bitku, menej zbijú.

Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.“