Odpustenie

Ako by ste zadefinovali odpustenie? Podľa mňa: Odpustenie je prekonanie pocitu odporu voči inej osobe (aj skupine osôb), ktorá nám nejako ublížila. Odpustenie predchádza viditeľnému gestu (postoju), ktorým sa vzdávame akejkoľvek formy trestu alebo pomsty voči páchateľovi. Odpustením prerušujeme začarovaný kruh nenávisti.

Ježišove podobenstvo, po Petrovej otázke: “Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi?”, vnáša svetlo do tohto procesu. Hovorí o kráľovi, ktorý pri pohľade na prosiaceho, odpúšťa dlh, ktorý by človek nesplatil ani za celý život. Preto jeho gesto kráľa môže zdať neprimerané. Toto je postoj milosrdného Boha, ktorý človeku nie len odpúšťa, ale ho vovádza do stavu plnosti života. Zároveň, to nie je o zásluhách človeka. Aj keď človek sa pokúša o isté zásluhy: “Pozhovej mi a všetko ti vrátim".

Následne, podobenstvo nás privádza do priestoru ľudskej skúsenosti, keď sluha stretáva spolusluhu. V tomto stretnutí odhalíme, že to, čo je pre Boha dôvod k odpusteniu a navráteniu plnosti života, nie je pre človeka dôvodom. Človek neakceptuje Boží spôsob konania vo svojej každodennosti - prechod z "musieť" na "môcť". Koľko dôvodov máme, ktoré nám bránia odpusteniu - teda zostávať v stave “musieť” vykonať spravodlivosť. Skúsme sa ponamáhať vo svojom vnútri a objaviť v sebe motívy pre odpustenie. Odhaliť v sebe, že “môžem” odpustiť a prekonať začarovaný kruh nenávisti.

Mt 18,21-35: Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“

Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.

Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť.

Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu.

No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!‘

Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.‘

On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí.

Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo.

A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu.

Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“