Nestačí zvedavosť

Neviem, ako často, ale predpokladám, že sú prítomné - bezsenné noci u človeka, ktorý má svedomie čierne ako uhlie. I v momente, keď je myseľ zaliata alkoholom alebo utlmená nejakými drogami. Môžeme vytlačiť všeličo z vedomia, ale v podvedomí toho veľa zostáva. A z času na čas túži vyjsť na povrch ako sen či matná spomienka.

Herodesa trápi prítomnosť toho, o ktorom mnohí hovoria, že to "Ján vstal z mŕtvych,” alebo "jeden z dávnych prorokov.” Pri informácii o dianí okolo Ježiša a jeho prítomnosť, sa vynára “stará spomienka” na Jána Krstiteľa. Tá ho síce znepokojuje a privádza k rozpakom, ale on vie o pravde: "Jána som dal ja sťať.” Jedného proroka sa zbavil a zrazu počúva o druhom. Preto rastie v ňom túžba vidieť ho.

Poháňa ho síce zvedavosť, ktorá nabáda zmysly k osobnému zážitku s prorokom. Avšak táto nevedie ku konverzii srdca a ku prijatiu odpustenia. Možno je to kuriozita, ktorá by aspoň trochu utlmila ten hlad po zabudnutí a utlmení výčitiek? Nevieme. Vieme však, že táto túžba postretnutí sa naplní tesne pred Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním. A ani tá nezmení dejiny tohto židovského kráľa. A pritom je pred ním osoba, ktorá má silu očistiť jeho srdce, dušu i myseľ od bezsenných nocí. Totiž nestačí zvedavosť, je potrebné pravé hľadanie.

Lk 9,7-9: Tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo, a bol v rozpakoch, lebo niektorí hovorili: "Ján vstal z mŕtvych," iní: "Zjavil sa Eliáš," zasa iní: "Vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov."

A Herodes vravel: "Jána som dal ja sťať. Kto teda je ten, čo o ňom počúvam také veci?" A chcel ho vidieť.