Odpustenie

V každodennom živote vstupujeme do mnoho rôznych vzťahov - v rodine, v práci, v škole. Aj keď v dnešnej situácii sú limitované. Niektoré z nich sú veľmi príjemné, iné nepríjemné. Pravdepodobne, v našej mysli si kladieme podobnú otázku ako svätý Peter: "koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší?" To znamená: Ak cítim nespravodlivosť, koľko trpezlivosti by som mal mať voči blížnemu?

Ježiš mu jasne odpovedá: "Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz!" Ale v nasledujúcom podobenstve učeníkom kladie inú otázku, aj keď úzko prepojenú s témou odpustenia: “Kým chceš byť?” Podobenstvo totiž opisuje tri scény. Prvá scéna zjavuje Boží spôsob konania. Druhá scéna ten ľudský. A posledná tretia predstavuje moment pravdy.

Celé podobenstvo je uzatvorené konštatovaním: "Tak aj môj nebeský otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.” Preto majme na pamäti tri skutočnosti, keď stojíme zoči-voči otázke odpustenia: 1) Božie odpustenie predchádza tomu ľudskému; 2) naše odpustenie je výsledok prijatia a uvedomenia si prijatého Božieho odpustenia; 3) naše odpustenie stanovuje mieru Božieho odpustenia. Chceme sa i v odpustení podobať Bohu?

Mt 18,21-19,1: Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“

Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.

Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!‘ Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.‘ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí.

Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“

Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galiley a prešiel do judejského kraja za Jordán.