Objaviť seba

So skupinkou mladých som vystupoval na Roháčsky hrebeň cestičkou, ktorá nás doviedla na jedno miesto s nádherným výhľadom. Na jednej strane sa rozprestierali hory a na druhej mesto a polia. Nad nami bola nádherná modrá obloha s niekoľkými mráčikmi. Jedna dievčina v istom okamihu zdvihne ruky a hovorí: "Waw, tu sa môžem dotknúť neba!" Toto je jedna z momentov, v ktorých objavíte dôstojnosť človeka.

Dnešný úryvok začína s konštatovaním: "Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch". Privádza ich na miesto, kde sú ochotní urobiť nezvyčajné kroky - tak ako to dievča, ktorá sa chce dotknúť neba. Peter chce urobiť "tri stánky". Rýchlo si uvedomíme, že nie Ježiš potrebuje túto zmenu. Sú to samotní učeníci, ktorí potrebujú túto skúsenosť.

Dôležitý moment - dokonca nevyhnutný - pre všetkých učeníkov. Ide o moment ústrania a ticha. Modlitba, ktorá pomáha objaviť vlastnú tvár. Stojac zoči voči osláveného Krista, aj tvár učeníka vezme na seba charakter jednoduchosti a spontánnosti. Bez tohto stretnutia s Bohom sa prejaví naplno nebezpečenstvo človeka. Totiž, môže stratiť skutočnú identitu - byť človekom.

Mt 17,1-9: Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo.

Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním.

Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“

Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“

Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli.

No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša.

Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“