Skúmať cesty

Ako by sme chceli veriť, že zlé skutky či slová, ktoré vychádzajú z nás, sú len prejavom akéhosi prechodného hnevu. Čosi, čo sa prejavilo veľmi spontánne a je ovplyvnené mnohými vonkajšími udalosťami. Človek tak túži znížiť vlastnú zodpovednosť za to, čo koná.

Dnešný úryvok začína s konštatovaním: "Farizeji vyšli von a radili sa o Ježišovi, ako ho zahubiť.” Uvedomujú si, že tento Rabbi je pre nich silný oriešok. Argumentáciou, podchytením v reči či zosmiešnením, nedokážu sa ho ľahko zbaviť. Uvažujú, diskutujú, špekulujú - nie nad tým, či je alebo nie pravdivé jeho posolstvo, ale ako realizovať vlastné plány.

Ježiš ich necháva tak, odchádza preč. Nemá zmysel diskutovať a strácať energiu. Pretože tak, ako zlo špekuluje, hľadá a vyberá riešenia; tak aj dobro premyslene hľadá svoje naplnenie a po rozhodnutí koná: "Ježiš to vedel, preto odtiaľ odišiel.” Tým sa realizujú slová proroka: "Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu.” Ako je dôležité skúmať vlastné myšlienky a cesty…

Mt 12,14-21: Farizeji vyšli von a radili sa o Ježišovi, ako ho zahubiť.

Ježiš to vedel, preto odtiaľ odišiel. Mnohí šli za ním a on ich všetkých uzdravil, len im pohrozil, aby ho neprezradili. Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie. Vložím na neho svojho Ducha a oznámi právo národom. Nebude sa škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť na ulici jeho hlas.

Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu. V jeho meno budú dúfať národy.“